February 28, 2024 • 23 mins
Aká je dnes úloha dátových centier, aké benefity a výzvy sú s nimi spojené?
Čo ich čaká v budúcnosti?
Môžeme čakať masívny presun dát do cloudu?
A ako sa dá od nich oddýchnuť napríklad na kajaku v divočine?
To všetko prezradí Patrik Skovajsa, vedúci oddelenia Data Center Operation DATALAN-u.
Mark as Played
Transcript
Episode Transcript
Available transcripts are automatically generated. Complete accuracy is not guaranteed.
(00:00):
Keďže mám skúsenosti z minulosti s budovaním kľadových
datacentier, tak som sa rozhodol jednopostať v Datalane.
A v podstate už beží tento projekt.
Datacentrum sa buduje.
Je určené pre naše interné využitie a je
určené aj pre tieto samosprave.
(00:24):
Pozdravujem všetkých fanúšikov a poslucháčov podcastu Ajťáci, kde
sa voľne rozprávame o nielen ajťáckom živote, ale
najmä o prínose IT technológií pre život a
spoločnosť.
Moje meno je Maroš Košík, počúvate 19.
diel podcastu Ajťáci a môjim dnešným hostom je
Patrik z Kovajsa, vedúci oddelenia Data Center Operation
(00:47):
Datalan.
Patrik, vitaj.
Čaute.
Ajťáci.
Datalan podcast.
Paťo, začínal si svoju kariéru, alebo za svoju
kariéru, keď to mám takto povedať, si už
vyskúšal úlohy CEO aj CTO.
Ako tieto skúsenosti hodnotíš?
(01:09):
Určite pozitívne.
Nabral som veľa skúseností.
Keby to mám porovnať, tak úloha CTO mi
ide lepšia, je mi bližšia, lebo už v
pozícii CEO som sa k tým technológiám dostal
len tak o krevo.
Musel si viac rozkazovať, čo?
Napríklad aj to.
(01:29):
Byť zodpovedný za všetko.
Čo ti je príjemnejšie?
Tvoriť a byť za niečo zodpovedný, čo má
nejaký progres, alebo byť zodpovedný za tým, ktorý
musí urobiť nejaký progres, príniesť po prípade kvalitnú
službu, inováciu?
Tak ono to ide podľa mňa ruka v
ruke.
Nedá sa to oddeliť, vždy trvá spolupracovanie s
(01:51):
týmom, nejakého viesť, alebo viacer týmy.
A takisto chcem, vždy maja prehľad o tých
technológiách.
Pokiaľ človek o ten kontakt príde, tak časom
sa vzdialia úplne od tých ľudí a už
sa ani nedokáže s nimi baviť.
Čiže je dobré vždy jednou nohou ako keby
byť v tej partii, sledovať, čo robí, kam
(02:11):
sa posúva.
Máš pocit niekedy, že ti niečo uniká, keď
už šéfuješ?
Určite práca za tým počítačom, myslím ako doslovať,
ukážem do tej klavesnice, keď dá človek ruky
od toho preč, tak časom sa začne úplne
vzdialovať a na konci dňa už ani nemusí
(02:32):
tým svojim ľuďom rozumieť.
Čiže toto je taká vec, na ktorú si
dávam pozor.
Nemám už teda čas sa venovať tým technológiám
tak ako kedy si, že to aj naozaj
to robím ja.
Ale určite študujem to stále, chodíme do školy
najnovšie, takže snažím sa nesträtiť kontakt s tými
(02:52):
technológiami.
Teraz pracuješ v datalane ako vedúci oddelenia Data
Center Operation.
Predstav nám svoje oddelenie, čo robíte?
V podstate budujeme prevádzky, či už nášho internu
alebo zákazníkom.
Čiže staviame datacentra a prevádzkujeme ich.
(03:13):
Vysvetli, čo je to datacentrum?
Takému lajkovi, ako by si to vysvetlil?
Datacentrum je v podstate nejaká, nejaká doslova miestnosť,
kde sú umiestnené technológie, serverové, storageové, nejaké sieťové.
Je to nejaké kontrolované prostredie, kde bežia tie
IT, komponenty, ktoré bežný človek nevidí.
(03:38):
A prečo sú dôležité v dnešnom svete?
Tak to je asi jednoduchá otázka, pretože už
dnes neexistujú odvetvie, ktoré by dokázalo bez toho
fungovať.
Už úplne všetko.
Telefón, ktorý máme vovačku, hodinky, ktoré máme na
ruke.
Až pouplne všetko, na čo sa pozrieme riadeným
(03:58):
počítačom dnes.
Čiže jednoducho povedané, tá ich pridaná hodnota je
v tom, že všetky informácie, data máš na
jednom mieste, vieš ich nejakým spôsobom strážiť, posúvať,
analyzovať, hodnotiť?
Asi takto by sme si to mohli lajci
predstaviť.
Je to jednak bezpečné prostredie.
Teda keď si to porovnáme napríklad s počítačom,
(04:19):
ktorý máte na stole, tak ten môže niekto
ukradnúť, môže čokoľvek s tým spraviť v tom
datacentre.
Je to ochránené fyzicky, je tam nejaký lepší
prístup k energiám, elektrické myslím hlavne.
Čiže sú tam nejaké istené okruhy, je tam
nejaké chladenie zabezpečené, aj to napájanie je poistené,
(04:43):
sú tam nejaké batérie, môže tam byť nejaký
dieselový agregát, keby vypálila elektrina.
Je tam viacero prípojení do internetu, takže keď
nám zlyha jedna trasa, ideme druhou a tak
ďalej.
Čiže je to naozaj také prostredie pre tie
technológie.
19.
diel podcastu Ajťaci znamená, že Datalan už poznáme
(05:04):
v podstate z hora až dole, z ľava
a z práva.
Boli tu tvoji kolegovia, kolegyne.
Rozprávali sme sa o mnohých službách, produktoch, o
mnohých profesných zameraniach.
A aby sme si to predstavili, Datalan je
veľká firma.
Aké veľké má to datové centrum?
2, 3 miestnosti, 2, 3, 4 poschodia, 10
(05:27):
tisíc nejakých hardwarových setov?
Takto.
My nemáme len jedno datacentru.
Máme ich veľké množstvo.
Jednak sú to nejaké naše datacentra interné.
V zásade to je jedna väčšia miestnosť.
Potom máme v rámci skupiny nejaké shareované datacentra.
(05:50):
A potom sú datacentra úz zakazníkov.
Priamo, veľké podniky majú svoje vlastné datacentra.
A potom sú ešte nejaké shareované public datacentra
rôzne po Slovensku.
Čiže nie je to jedno veľké datacentrum, ale
je to veľa rôznych datacentier.
(06:12):
Od malých až potom najväčšie.
Čiže ty máš na starosti napríklad aj vašich
klientov, ktoré majú svoje vlastné datacentra.
Dalo by sa podať kľúče od miešačky, prídeš
k nim do firmy, otvoríš si dvere a
riešíš problémy.
Áno, prevázkujeme datacentra aj u zakazníkov.
Dátalam podcast Čoľko ľudí je v tvojom týme
(06:35):
a vôbec aký bol príchod do takto zabehnutého
týmu?
Príchod bol celkom heptický, lebo na nás zautočili
hekery.
Čiže boli sme cieľom jedného z najväčších útokov
na Slovensku.
Popíš nám to trošku bližšie, keďže začíname rovno
kriminálkou.
No, tak nástupol som do firmy, začal som
(06:55):
sa rozgliadať okolo seba, čo kde ako funguje
a v tom mi zazvanil telefon, že hekli
nás a pod nám pomoc sa dostať z
toho von.
To znamená, že aktivovali sa všetky tie články
v tých disaster recovery scenároch, ktoré, a to
inak aj do dnes väčšina ľudí berie ako
nejakú teoretickú možnosť a potom už keď príde
(07:18):
nalámanie chleba, že čo to má spraviť, tak
už to taká sranda nie je.
Ale teda zvládli sme to nakoniec aj nás
to určite niekam posunulo, čiže toto boli ako
keby môj začiatky v datalane.
Takže takýto rozjahlý kybernetický útok ste vlastne zvládli
a sa ťa opýtam, ako dlho trvá, aspoň
(07:39):
časovo si to vieme povedať, že riešili ste
to deň, mesiac?
V podstate úplne zotavenie z útoku trvalo až
niekoľko mesiacov, kým sa všetko dostalo do normálu,
kým sme spravili všetky protiopatrenia, aby sa to
už nikdy nemohlo zopakovať.
A toto je tá dôležitá vec, že to
viete vyriešiť, že tvoj tým, ktorý bol nasadený,
(07:59):
to jednoducho zrealizoval.
Čo ti priniesla táto skúsenosť?
Tak určite to bol taký rýchly vpad do
toho môjho týmu, že sme zrazu museli začať
veľmi rýchlo riešiť veľa komplikovaných úloh.
Mali sme tam aj externú pomoc nejakých konzultantov,
ktorí mali skúsenosti už s niečím podobným, čiže
(08:22):
mali sme nejakých mentorov.
Čiže tak, ako si nastúpil rovno rovnymi nohami
do najväčšieho problému.
Koľko ľudí takýto problém zvláda?
Koľko ľudí si mal nasadených?
Na riešenie tohto problému spolupracovala prakticky celá firma.
Také tie najkritickejší členovia bol práve ten môj
(08:43):
tým, ktorý mala strosti tú infraštruktúru, ale v
podstate pomáhali s obnovou asi všetci.
Pocítil si, že vás to tak aj stmenilo,
že tým, jak si tam prišiel do tohto
týmu, tak hneď ste začali riešiť takúto vec,
ktorú ste perfektne vyriešili, veď to je vašou
úlohou.
Určite bolo vidieť, že kdo je ako oddaný
firme, pretože sme robili aj cez víkendy, robili
(09:06):
sme aj v noci, aby sme čo najrychlejšie
odstranili všetky následky.
Čiže bolo vidieť, že komu na tom záleží,
komu nie.
Takže určite.
Takže makali ste 24 lomenom sedem a teraz
príde otázka, čo sa ti páči na tejto
práci v tejto pozícii.
Práve tento tlak.
Tak, tlak je podľa mňa taký ako v
ľubovne veľké podobné firme.
(09:29):
Skôr páči sa mi tá rozmanitosť.
Máme veľa rôznych zákazníkov, veľa projektov, úplne že
asi z každej odvetvia cez nejaké štátne institúcie,
samozprávy, nemocnice, komerčných zákazníkov, veľké fabriky, čiže naozaj
zo všetkého máme niečo a má možnosť byť
(09:51):
pri tom.
Áno, týmto je Datalant silný, že poskytuje svoje
služby širokému spektru.
A teraz, ty keď vlastne šefuješ dátovému centru
a máš takýchto VR klientov, je medzi nimi
nejaký rozdiel alebo je rozdiel v prístupe v
práci, že inak musíš napríklad pristúpovať k samozpráve,
(10:11):
inak musíš pristúpovať k nejakej službe pre štát,
inak musíš pristúpovať ku komerčnému klientovi.
Cítiš tam nejaké rozdiely?
Absolutne.
Každý ten zákazník je úplne iný.
To by sme tu mohli asi sa hodiny
o tom baviť, že kdo ako funguje.
Tam je to dané aj tým, ako sú
rozpočtovaní tí zákazníci, čiže tie obstarajúce cykly sú
(10:35):
tam nejaké.
Tomu sa aj my musíme prispôsobiť, čiže není
to len o tom, že zhorí niečo zákazníkovi
a ideme tam to vymeniť.
Musí si to ten zákazník vysúťažiť, obstarať, vždy
je tam nejaká konkurencia k tomu, čiže je
to také rôznoroda.
Rôznorodosť a rozmanitosť, to si spomenul, alebo spomínaš
(10:57):
tieto dve slovička.
Toto sa ti páči na tej práci.
Čo by si chcel ešte možno vyskúšať?
Kam by si až chcel ísť?
Tak určite by som chcel pokračovať v zámere
vlastne centralizovať v datálne to IT.
Aby si to človek vedel predstaviť, tak my
sme hlavne Software House a máme rôzne divízie
(11:20):
softwareové a tá náša je ako keby oddelená,
alebo historicky to tak bolo.
A páčilo by sa mi, keby je viac
zintegrovaná a viac ako keby spolupráce medzi jednotlivými
týmami, lebo si vieme určite pomôcť navzájom.
A to sa už v nejakom meritku deje,
len trvá to.
(11:41):
Nejaký čas, kým sa to dostane do tej
cieľovej podoby.
Chcel by si centralizovať?
Nie je lepšie práve v IT byť skôr
decentralizovaný, aby tam bola tá väčšia flexibilita?
V tomto prípade si myslím, že nie.
V podstate máme veľa týmov a v rámci
tých týmov fungujú aj ľudia, ktorí zase robia
(12:01):
to, čo my.
Keď sa nám to podarí sfinalizovať a centralizovať,
tak v podstate všetky požiadavky by mohli cieť
a nikto na nikho nečaká.
Čiže byť viacej flexibilný aj v tomto väčšom
počte ľudí.
Všetkým tvojim kolegom v podstate dávam rovnakú otázku.
(12:21):
Uprostať do rozhovoru.
Ako vyzerá tvoj pracovný deň?
Alebo pracovný deň tvojho týmu?
Popiš.
Prídete ráno do práce a začnete kávičkou?
Tak ja začínam pracovný deň už doma.
Tým, že nebývam v Bratislave, tak sa snažím
nechodiť moc skôr ráno a nebyť v zapche.
Čiže chodím do práce trošku neskôr.
(12:42):
Ale ten čas, kým prídem do práce, tak
strávim tým, že si prečítam e-maily.
Začínaš kedy nekedy?
O 7?
O 8?
O 6?
O 7, o 8.
Výnimočne aj skôr, podľa teda agendy.
Prečítam tie e-maily, spravím si nejaký tudulist,
čo za ten deň čaká, aby som bol
efektívnejší v tom.
(13:04):
Abo ten deň, už keď prídem do práce,
ubehne veľmi rýchlo.
Vždy nejaké stretnutia sú.
V podstate fakt človek príde do práce a
už hned aj odchádza.
Čiže má taký plán časový.
Do práce prídeš so svojím vlastným tudučkom, to
znamená zvoláš hneď poradu týmu, sadnete si, začnete
(13:24):
riešiť, alebo už z domu vyšleš pokyny, prioryty.
A mítinky sú naplánované vopred.
Tým, že nás je viacej a niekedy aj
medzi týmami sa potrebujeme prospravať, tak keby som
mítink zvolal operativne, tak polovica ľudí na ňom
neujde.
Lebo sú zákazníkov, alebo na iných mítingoch.
Čiže toto treba mať skôr podchytené.
(13:46):
A mítinky mávaš, keď potrebuješ niečo akutne riešiť,
alebo dopredu dávaš nejaké mylníky týmu, napríklad na
mesiac dopredu, čo treba vyriešiť, akú službu treba
urobiť.
Ako to funguje v tvojom svete?
No máme aj, sú sú aj nejaké pravidelné
porady, kde si prechádzame status a potom sú
(14:07):
aj projektové porady, kde sa riešia nejaké konkrétne
veci operativne.
Čiže asi zase by som tú rozmanitosť spomenul.
Spomenal si pred chvíľčkou, že by si dátové
centra, datalanu, centralizoval a aká budúcnosť vlastne čaká?
Ja by som to možno upresnil.
(14:30):
Nehovorujem som o dátových centrách, ale skôr o
ľuďoch.
O ľuďoch, aha.
Hej, aby sme nemali veľa malých tímov, ale
teda menej väčších, aby sme efektívnejšie vedeli robiť
tú robotu.
Rozumiem.
A toto je podľa teba budúcnosť, ako všeobecne
dátových centrov?
(14:51):
Kam sa bude táto profesie a špecializácia uberať,
podľa teba?
Tak, toto zase by som nespájal tieto dve
veci dokopy.
Jedna vec je, ako to funguje u nás.
To má nejakú historiu a nejaký rozvoj.
Ale vo všeobecnosti dátové centra konverujú do cloudu.
(15:15):
Aj keď sú nejaké teraz iniciatívy na návrat,
do on-premise režimu, tak raz je to
stále.
Čiže stále viac a viac firmy umiestňuje svoje
servere do...
Záťaž je skôr povedaná, lebo vlastne tie servere
ani človak nerieši do cloudu.
(15:36):
A robíme to aj my.
Je to aj tebe blízke, áno?
Áno, postupne zákazníkov migrujeme do cloudu, sami si
to pýtajú.
A hlavne to má zmysel pri týchto samozprávach,
kde jednoducho teraz je doba taká, že oni
bojujú s cenami energii napríklad.
A nejaké servery sú ako keby menej dôležité
(16:00):
pre nich.
Na druhej strane je tu nejaký legislatívny rámec,
ktorý musia dodržiavať.
A práve ten cloud im dokáže aj to
zafinancovať.
Človek nemusí platiť dopredu za tej technológie a
platiť nejaký mesačný poplatok a zároveň to vie
aj splniť tú legislatívu.
(16:24):
Predpokladám, že súčasťou tvojej služby je vlastne aj
taká edukácia toho klienta.
Napríklad teraz si spomenul tie samozprávy, že im
asi vysvetluje, že čo je pre nich výhodné.
Počúvajú ťa?
Albo počúvajú tvoj tým?
V zásade áno, počúvajú.
Bo oni experti nie sú na túto oblasť.
(16:45):
Jednoducho by sme si to predstavili, je nejaký
úrad, možno nejaké mesto, ono musí poskytovať nejaké
služby obyvateľom, obyvateľi ani netušia, že za tým
mestom je firma ako Datalan, ktorá to prevádzkuje
v úvozovkách niekde na pozadí.
Oni ani nemusia byť experti, ale v zásade
ten prepočet ich nepustí.
Jednoducho oni by chceli mať to IT ktoré
(17:07):
je úplne top ako sa patrí, ale zase
majú nejaké ohraničenie, hlavne to finančné, čiže uvedomujú
si a majú ako keby prehľad o tom,
čo sa dá a čo sa nedá.
Veľké mesta určite majú to dosť premyslené.
Tu mi hneď napadá otázka, keď si povedal,
že chcú mať to IT ako sa patrí
(17:29):
na vysokej úrovni vôbec naše mesta, naše samozprávy,
majú na to peniaz, aby mali IT na
špičkovej úrovni.
Keby si to mal dať od jedna po
desať, že desať je absolútne top svetová úroveň,
kde sa my Slovensko nachádzame?
Ja by som to tak povedal, že čím
menšie mesto, tak tým je to horšie.
(17:50):
Kvôli tomu, že nemajú peniaze.
Kvôli tomu, že nemajú peniaze a že sú
tam nejaké cykly toho financovania a štát ako
keby nemyslí na nich v tomto.
Stále sa rozpráva o presunie financí v smeru
k samozprávam, ale reálne to nevidíme.
Čo to znamená mať kvalitné IT v danom
(18:11):
meste?
Aké služby pre tých obyvateľov by to prinieslo?
Úplne všetky, ako keby sme tie dôležité, napríklad
nejaký krízový manažment, celé predstavite, keby nás napadne
nejaký náš sused, hej, stalo sa to.
Takisto by sa spústila nejaká civilná ochrana a
(18:32):
tak ďalej a predstavte si, že tam niečo
nezafunguje z tých systémov.
Čiže sú tam okrem tej bežnej agendy, ktorú
občania poznajú aj takéto veci, čo to mesto
musí splňať.
Luzkuntím prsta, čiže nie je to sranda.
A je to len otázka peniazy alebo je
to otázka aj ľudí, ktorí momentálne zastávajú verejné
funkcie?
(18:52):
Aká je tvoja skúsenosť?
Tak ja si myslím, že na tých samozprávach
vedia, čo potrebujú, vedia, čo chcú, majú prehlád,
čiže skôr je to problém niekde vyššie.
Niekde vyššie.
Vieš čo, toto častokrát spomínali aj tvoji kolegovia,
lebo vy ako Datalan samozrejme ste pripravení poskytovať
tie špičkové 100% služby, ale niekde vždy
to je niekde zabrzdené.
(19:14):
Nazvime to tak diplomaticky niekde v tej byrokracii.
Dobre, Páťo, poďme od tejto témy trošku také
filozofie Datalanu.
Už si to tak trošku otvoril, ale čo
by si chcel teda prinieť z firme?
Tak keďže mám skúsenosti z minulosti s budovaním
kľadových datacentier, tak som sa rozhodol jednou postať
(19:35):
v Datalane.
A to v podstate už beží tento projekt,
datacentrum sa buduje.
Je určené pre naše interné využitie a je
určené aj pre tieto samozprávy.
Čiže týmto sme sa tiež borili, že jedna
vec je ponúknuť tým opciám a mestám presun
(19:58):
do nejakých verejných klaudov, ale musí to byť
pre nej zaplatiteľné.
Vlastne tieto veľké klaudy ponúkajú špičkové služby, ale
často je to nedostupné pre takéhoto zákazníka.
Vlastne ten náš má byť aj cenovefektívny.
Rozumiem.
A poďme teraz trošku k tebe.
Celý deň žiješ dátami, manažovaním.
(20:18):
Ako oddychuješ?
Ako relaxuješ?
Ja mám taký špecifický typ oddychu.
Utečem nejaký do divočiny.
Ale čo?
To znamená, že zoberieš batoh, na chrbad ideš
a stanuješ, bivakuješ niekde v horách?
Chodím na morskom kajaku, čiže vyhľadnem si nejaké
(20:40):
neobyvané miesto a idem sa tam túlať na
mesiac zhruba.
Chodím každý rok.
Všetky dáta kolo teba vypneš, predpokladám.
Čiže mám len satelitný telefon, ale to číslo
nepozna niekto z firmy.
Tak to je super.
Predpokladám, že je služobný.
To je len pre núdzové účely.
(21:00):
A v zásade sa održem od tohto sveta
na chvíľku a je to taký jednak reset.
Vyčistíš hlavu.
A zároveň tam riešim problémy, ktoré sú niekedy
až o živote doslova a potom keď sa
človek vráti do bežného života, tak mu všetko
(21:20):
príde veľmi jednoduché, priamočiaré.
A že vlastne ľudia tu riešia väčšinu hlupostí,
ktoré by ani nemuseli.
Chodevaš sám alebo máš na toto špeciálnu partiu?
Doľa roky som chodeval sám, ale posledné roky
som tie destinácie už volil také, kde sám
by som nemohol ísť kvôli vlastnej bezpečnosti, takže
(21:41):
boli to väčšinou medzinárodné týmy, ktoré som nejako
dával dokopy.
Otázka na záver pre každého.
Máš nejaký vzor zo sveta technológie z tohokoľvek
storočia alebo vôbec nejaký, možno svoj duchovný, filozofický
vzor?
(22:02):
Uznávaš niekoho?
Ako nejakú osobu?
No, tak čo ja viem, je ich veľa.
Možno takých, čo sa nebojá robiť také väčšie
zmeny.
No tak z tých možno, čo ľudia poznajú.
Elon Musk napríklad.
Aj keď veľa vecí kontroverzných, tak naozaj tie
(22:22):
výsledky má za sebou.
Čo si myslíš, čo on má v sebe,
že ho v podstate každý druhý, tretí ajťak
uznáva?
Tak nebojí sa prichádzať s nápadmi, ktoré, ako
som povedal, vyzerajú kontroverzné a až neuskutočniteľne, ale
nejakým spôsobom má tú viziu a dokáže vlastne
ukecať investoru, aby mu na to tie peniaze
(22:43):
dali.
Jednak máme tu Tesla, nie je to nejaké
super auto, ale tú elektromobilitu naozaj rozšíril do
sveta.
A máme tu SpaceX napríklad, kde takisto je
proste vidieť, že naozaj dokáže existovať súkromná firma.
Teraz navyše Starlink tu máme.
(23:06):
Ja keď chodím po tých odvratených kutov zeme
alebo odlahlých, tak tamtie taniere Starlinkové sú.
Napríklad v každej indianskej osade, kde není nič,
tak majú Starlink.
A pripájajú sa do internetu, takže je to
super, že sa mu to podarilo takto.
Priateľi, a počúvali ste 19.
(23:27):
diel podcastu Ajťáci.
Rozprávali sme sa s Patrikom Skovajsom, vedúcim oddelenia
Data Center Operation.
Patrik, vďaka, že si prijal pozvanie.
Ďakujem aj ja za pozvanie.
No a verím, že sa uvidíme opäť niekedy
na budúce.
No a milí priatelia, majte ešte krásny deň
a od podcastu Ajťáci vás pozdravuje Maroš Košič.
Keďže mám skúsenosti z minulosti s budovaním kľadových
datacentier, tak som sa rozhodol jednopostať v Datalane.
A v podstate už beží tento projekt.
Datacentrum sa buduje.
Je určené pre naše interné využitie a je
určené aj pre tieto samosprave.
(00:24):
Pozdravujem všetkých fanúšikov a poslucháčov podcastu Ajťáci, kde
sa voľne rozprávame o nielen ajťáckom živote, ale
najmä o prínose IT technológií pre život a
spoločnosť.
Moje meno je Maroš Košík, počúvate 19.
diel podcastu Ajťáci a môjim dnešným hostom je
Patrik z Kovajsa, vedúci oddelenia Data Center Operation
(00:47):
Datalan.
Patrik, vitaj.
Čaute.
Ajťáci.
Datalan podcast.
Paťo, začínal si svoju kariéru, alebo za svoju
kariéru, keď to mám takto povedať, si už
vyskúšal úlohy CEO aj CTO.
Ako tieto skúsenosti hodnotíš?
(01:09):
Určite pozitívne.
Nabral som veľa skúseností.
Keby to mám porovnať, tak úloha CTO mi
ide lepšia, je mi bližšia, lebo už v
pozícii CEO som sa k tým technológiám dostal
len tak o krevo.
Musel si viac rozkazovať, čo?
Napríklad aj to.
(01:29):
Byť zodpovedný za všetko.
Čo ti je príjemnejšie?
Tvoriť a byť za niečo zodpovedný, čo má
nejaký progres, alebo byť zodpovedný za tým, ktorý
musí urobiť nejaký progres, príniesť po prípade kvalitnú
službu, inováciu?
Tak ono to ide podľa mňa ruka v
ruke.
Nedá sa to oddeliť, vždy trvá spolupracovanie s
(01:51):
týmom, nejakého viesť, alebo viacer týmy.
A takisto chcem, vždy maja prehľad o tých
technológiách.
Pokiaľ človek o ten kontakt príde, tak časom
sa vzdialia úplne od tých ľudí a už
sa ani nedokáže s nimi baviť.
Čiže je dobré vždy jednou nohou ako keby
byť v tej partii, sledovať, čo robí, kam
(02:11):
sa posúva.
Máš pocit niekedy, že ti niečo uniká, keď
už šéfuješ?
Určite práca za tým počítačom, myslím ako doslovať,
ukážem do tej klavesnice, keď dá človek ruky
od toho preč, tak časom sa začne úplne
vzdialovať a na konci dňa už ani nemusí
(02:32):
tým svojim ľuďom rozumieť.
Čiže toto je taká vec, na ktorú si
dávam pozor.
Nemám už teda čas sa venovať tým technológiám
tak ako kedy si, že to aj naozaj
to robím ja.
Ale určite študujem to stále, chodíme do školy
najnovšie, takže snažím sa nesträtiť kontakt s tými
(02:52):
technológiami.
Teraz pracuješ v datalane ako vedúci oddelenia Data
Center Operation.
Predstav nám svoje oddelenie, čo robíte?
V podstate budujeme prevádzky, či už nášho internu
alebo zákazníkom.
Čiže staviame datacentra a prevádzkujeme ich.
(03:13):
Vysvetli, čo je to datacentrum?
Takému lajkovi, ako by si to vysvetlil?
Datacentrum je v podstate nejaká, nejaká doslova miestnosť,
kde sú umiestnené technológie, serverové, storageové, nejaké sieťové.
Je to nejaké kontrolované prostredie, kde bežia tie
IT, komponenty, ktoré bežný človek nevidí.
(03:38):
A prečo sú dôležité v dnešnom svete?
Tak to je asi jednoduchá otázka, pretože už
dnes neexistujú odvetvie, ktoré by dokázalo bez toho
fungovať.
Už úplne všetko.
Telefón, ktorý máme vovačku, hodinky, ktoré máme na
ruke.
Až pouplne všetko, na čo sa pozrieme riadeným
(03:58):
počítačom dnes.
Čiže jednoducho povedané, tá ich pridaná hodnota je
v tom, že všetky informácie, data máš na
jednom mieste, vieš ich nejakým spôsobom strážiť, posúvať,
analyzovať, hodnotiť?
Asi takto by sme si to mohli lajci
predstaviť.
Je to jednak bezpečné prostredie.
Teda keď si to porovnáme napríklad s počítačom,
(04:19):
ktorý máte na stole, tak ten môže niekto
ukradnúť, môže čokoľvek s tým spraviť v tom
datacentre.
Je to ochránené fyzicky, je tam nejaký lepší
prístup k energiám, elektrické myslím hlavne.
Čiže sú tam nejaké istené okruhy, je tam
nejaké chladenie zabezpečené, aj to napájanie je poistené,
(04:43):
sú tam nejaké batérie, môže tam byť nejaký
dieselový agregát, keby vypálila elektrina.
Je tam viacero prípojení do internetu, takže keď
nám zlyha jedna trasa, ideme druhou a tak
ďalej.
Čiže je to naozaj také prostredie pre tie
technológie.
19.
diel podcastu Ajťaci znamená, že Datalan už poznáme
(05:04):
v podstate z hora až dole, z ľava
a z práva.
Boli tu tvoji kolegovia, kolegyne.
Rozprávali sme sa o mnohých službách, produktoch, o
mnohých profesných zameraniach.
A aby sme si to predstavili, Datalan je
veľká firma.
Aké veľké má to datové centrum?
2, 3 miestnosti, 2, 3, 4 poschodia, 10
(05:27):
tisíc nejakých hardwarových setov?
Takto.
My nemáme len jedno datacentru.
Máme ich veľké množstvo.
Jednak sú to nejaké naše datacentra interné.
V zásade to je jedna väčšia miestnosť.
Potom máme v rámci skupiny nejaké shareované datacentra.
(05:50):
A potom sú datacentra úz zakazníkov.
Priamo, veľké podniky majú svoje vlastné datacentra.
A potom sú ešte nejaké shareované public datacentra
rôzne po Slovensku.
Čiže nie je to jedno veľké datacentrum, ale
je to veľa rôznych datacentier.
(06:12):
Od malých až potom najväčšie.
Čiže ty máš na starosti napríklad aj vašich
klientov, ktoré majú svoje vlastné datacentra.
Dalo by sa podať kľúče od miešačky, prídeš
k nim do firmy, otvoríš si dvere a
riešíš problémy.
Áno, prevázkujeme datacentra aj u zakazníkov.
Dátalam podcast Čoľko ľudí je v tvojom týme
(06:35):
a vôbec aký bol príchod do takto zabehnutého
týmu?
Príchod bol celkom heptický, lebo na nás zautočili
hekery.
Čiže boli sme cieľom jedného z najväčších útokov
na Slovensku.
Popíš nám to trošku bližšie, keďže začíname rovno
kriminálkou.
No, tak nástupol som do firmy, začal som
(06:55):
sa rozgliadať okolo seba, čo kde ako funguje
a v tom mi zazvanil telefon, že hekli
nás a pod nám pomoc sa dostať z
toho von.
To znamená, že aktivovali sa všetky tie články
v tých disaster recovery scenároch, ktoré, a to
inak aj do dnes väčšina ľudí berie ako
nejakú teoretickú možnosť a potom už keď príde
(07:18):
nalámanie chleba, že čo to má spraviť, tak
už to taká sranda nie je.
Ale teda zvládli sme to nakoniec aj nás
to určite niekam posunulo, čiže toto boli ako
keby môj začiatky v datalane.
Takže takýto rozjahlý kybernetický útok ste vlastne zvládli
a sa ťa opýtam, ako dlho trvá, aspoň
(07:39):
časovo si to vieme povedať, že riešili ste
to deň, mesiac?
V podstate úplne zotavenie z útoku trvalo až
niekoľko mesiacov, kým sa všetko dostalo do normálu,
kým sme spravili všetky protiopatrenia, aby sa to
už nikdy nemohlo zopakovať.
A toto je tá dôležitá vec, že to
viete vyriešiť, že tvoj tým, ktorý bol nasadený,
(07:59):
to jednoducho zrealizoval.
Čo ti priniesla táto skúsenosť?
Tak určite to bol taký rýchly vpad do
toho môjho týmu, že sme zrazu museli začať
veľmi rýchlo riešiť veľa komplikovaných úloh.
Mali sme tam aj externú pomoc nejakých konzultantov,
ktorí mali skúsenosti už s niečím podobným, čiže
(08:22):
mali sme nejakých mentorov.
Čiže tak, ako si nastúpil rovno rovnymi nohami
do najväčšieho problému.
Koľko ľudí takýto problém zvláda?
Koľko ľudí si mal nasadených?
Na riešenie tohto problému spolupracovala prakticky celá firma.
Také tie najkritickejší členovia bol práve ten môj
(08:43):
tým, ktorý mala strosti tú infraštruktúru, ale v
podstate pomáhali s obnovou asi všetci.
Pocítil si, že vás to tak aj stmenilo,
že tým, jak si tam prišiel do tohto
týmu, tak hneď ste začali riešiť takúto vec,
ktorú ste perfektne vyriešili, veď to je vašou
úlohou.
Určite bolo vidieť, že kdo je ako oddaný
firme, pretože sme robili aj cez víkendy, robili
(09:06):
sme aj v noci, aby sme čo najrychlejšie
odstranili všetky následky.
Čiže bolo vidieť, že komu na tom záleží,
komu nie.
Takže určite.
Takže makali ste 24 lomenom sedem a teraz
príde otázka, čo sa ti páči na tejto
práci v tejto pozícii.
Práve tento tlak.
Tak, tlak je podľa mňa taký ako v
ľubovne veľké podobné firme.
(09:29):
Skôr páči sa mi tá rozmanitosť.
Máme veľa rôznych zákazníkov, veľa projektov, úplne že
asi z každej odvetvia cez nejaké štátne institúcie,
samozprávy, nemocnice, komerčných zákazníkov, veľké fabriky, čiže naozaj
zo všetkého máme niečo a má možnosť byť
(09:51):
pri tom.
Áno, týmto je Datalant silný, že poskytuje svoje
služby širokému spektru.
A teraz, ty keď vlastne šefuješ dátovému centru
a máš takýchto VR klientov, je medzi nimi
nejaký rozdiel alebo je rozdiel v prístupe v
práci, že inak musíš napríklad pristúpovať k samozpráve,
(10:11):
inak musíš pristúpovať k nejakej službe pre štát,
inak musíš pristúpovať ku komerčnému klientovi.
Cítiš tam nejaké rozdiely?
Absolutne.
Každý ten zákazník je úplne iný.
To by sme tu mohli asi sa hodiny
o tom baviť, že kdo ako funguje.
Tam je to dané aj tým, ako sú
rozpočtovaní tí zákazníci, čiže tie obstarajúce cykly sú
(10:35):
tam nejaké.
Tomu sa aj my musíme prispôsobiť, čiže není
to len o tom, že zhorí niečo zákazníkovi
a ideme tam to vymeniť.
Musí si to ten zákazník vysúťažiť, obstarať, vždy
je tam nejaká konkurencia k tomu, čiže je
to také rôznoroda.
Rôznorodosť a rozmanitosť, to si spomenul, alebo spomínaš
(10:57):
tieto dve slovička.
Toto sa ti páči na tej práci.
Čo by si chcel ešte možno vyskúšať?
Kam by si až chcel ísť?
Tak určite by som chcel pokračovať v zámere
vlastne centralizovať v datálne to IT.
Aby si to človek vedel predstaviť, tak my
sme hlavne Software House a máme rôzne divízie
(11:20):
softwareové a tá náša je ako keby oddelená,
alebo historicky to tak bolo.
A páčilo by sa mi, keby je viac
zintegrovaná a viac ako keby spolupráce medzi jednotlivými
týmami, lebo si vieme určite pomôcť navzájom.
A to sa už v nejakom meritku deje,
len trvá to.
(11:41):
Nejaký čas, kým sa to dostane do tej
cieľovej podoby.
Chcel by si centralizovať?
Nie je lepšie práve v IT byť skôr
decentralizovaný, aby tam bola tá väčšia flexibilita?
V tomto prípade si myslím, že nie.
V podstate máme veľa týmov a v rámci
tých týmov fungujú aj ľudia, ktorí zase robia
(12:01):
to, čo my.
Keď sa nám to podarí sfinalizovať a centralizovať,
tak v podstate všetky požiadavky by mohli cieť
a nikto na nikho nečaká.
Čiže byť viacej flexibilný aj v tomto väčšom
počte ľudí.
Všetkým tvojim kolegom v podstate dávam rovnakú otázku.
(12:21):
Uprostať do rozhovoru.
Ako vyzerá tvoj pracovný deň?
Alebo pracovný deň tvojho týmu?
Popiš.
Prídete ráno do práce a začnete kávičkou?
Tak ja začínam pracovný deň už doma.
Tým, že nebývam v Bratislave, tak sa snažím
nechodiť moc skôr ráno a nebyť v zapche.
Čiže chodím do práce trošku neskôr.
(12:42):
Ale ten čas, kým prídem do práce, tak
strávim tým, že si prečítam e-maily.
Začínaš kedy nekedy?
O 7?
O 8?
O 6?
O 7, o 8.
Výnimočne aj skôr, podľa teda agendy.
Prečítam tie e-maily, spravím si nejaký tudulist,
čo za ten deň čaká, aby som bol
efektívnejší v tom.
(13:04):
Abo ten deň, už keď prídem do práce,
ubehne veľmi rýchlo.
Vždy nejaké stretnutia sú.
V podstate fakt človek príde do práce a
už hned aj odchádza.
Čiže má taký plán časový.
Do práce prídeš so svojím vlastným tudučkom, to
znamená zvoláš hneď poradu týmu, sadnete si, začnete
(13:24):
riešiť, alebo už z domu vyšleš pokyny, prioryty.
A mítinky sú naplánované vopred.
Tým, že nás je viacej a niekedy aj
medzi týmami sa potrebujeme prospravať, tak keby som
mítink zvolal operativne, tak polovica ľudí na ňom
neujde.
Lebo sú zákazníkov, alebo na iných mítingoch.
Čiže toto treba mať skôr podchytené.
(13:46):
A mítinky mávaš, keď potrebuješ niečo akutne riešiť,
alebo dopredu dávaš nejaké mylníky týmu, napríklad na
mesiac dopredu, čo treba vyriešiť, akú službu treba
urobiť.
Ako to funguje v tvojom svete?
No máme aj, sú sú aj nejaké pravidelné
porady, kde si prechádzame status a potom sú
(14:07):
aj projektové porady, kde sa riešia nejaké konkrétne
veci operativne.
Čiže asi zase by som tú rozmanitosť spomenul.
Spomenal si pred chvíľčkou, že by si dátové
centra, datalanu, centralizoval a aká budúcnosť vlastne čaká?
Ja by som to možno upresnil.
(14:30):
Nehovorujem som o dátových centrách, ale skôr o
ľuďoch.
O ľuďoch, aha.
Hej, aby sme nemali veľa malých tímov, ale
teda menej väčších, aby sme efektívnejšie vedeli robiť
tú robotu.
Rozumiem.
A toto je podľa teba budúcnosť, ako všeobecne
dátových centrov?
(14:51):
Kam sa bude táto profesie a špecializácia uberať,
podľa teba?
Tak, toto zase by som nespájal tieto dve
veci dokopy.
Jedna vec je, ako to funguje u nás.
To má nejakú historiu a nejaký rozvoj.
Ale vo všeobecnosti dátové centra konverujú do cloudu.
(15:15):
Aj keď sú nejaké teraz iniciatívy na návrat,
do on-premise režimu, tak raz je to
stále.
Čiže stále viac a viac firmy umiestňuje svoje
servere do...
Záťaž je skôr povedaná, lebo vlastne tie servere
ani človak nerieši do cloudu.
(15:36):
A robíme to aj my.
Je to aj tebe blízke, áno?
Áno, postupne zákazníkov migrujeme do cloudu, sami si
to pýtajú.
A hlavne to má zmysel pri týchto samozprávach,
kde jednoducho teraz je doba taká, že oni
bojujú s cenami energii napríklad.
A nejaké servery sú ako keby menej dôležité
(16:00):
pre nich.
Na druhej strane je tu nejaký legislatívny rámec,
ktorý musia dodržiavať.
A práve ten cloud im dokáže aj to
zafinancovať.
Človek nemusí platiť dopredu za tej technológie a
platiť nejaký mesačný poplatok a zároveň to vie
aj splniť tú legislatívu.
(16:24):
Predpokladám, že súčasťou tvojej služby je vlastne aj
taká edukácia toho klienta.
Napríklad teraz si spomenul tie samozprávy, že im
asi vysvetluje, že čo je pre nich výhodné.
Počúvajú ťa?
Albo počúvajú tvoj tým?
V zásade áno, počúvajú.
Bo oni experti nie sú na túto oblasť.
(16:45):
Jednoducho by sme si to predstavili, je nejaký
úrad, možno nejaké mesto, ono musí poskytovať nejaké
služby obyvateľom, obyvateľi ani netušia, že za tým
mestom je firma ako Datalan, ktorá to prevádzkuje
v úvozovkách niekde na pozadí.
Oni ani nemusia byť experti, ale v zásade
ten prepočet ich nepustí.
Jednoducho oni by chceli mať to IT ktoré
(17:07):
je úplne top ako sa patrí, ale zase
majú nejaké ohraničenie, hlavne to finančné, čiže uvedomujú
si a majú ako keby prehľad o tom,
čo sa dá a čo sa nedá.
Veľké mesta určite majú to dosť premyslené.
Tu mi hneď napadá otázka, keď si povedal,
že chcú mať to IT ako sa patrí
(17:29):
na vysokej úrovni vôbec naše mesta, naše samozprávy,
majú na to peniaz, aby mali IT na
špičkovej úrovni.
Keby si to mal dať od jedna po
desať, že desať je absolútne top svetová úroveň,
kde sa my Slovensko nachádzame?
Ja by som to tak povedal, že čím
menšie mesto, tak tým je to horšie.
(17:50):
Kvôli tomu, že nemajú peniaze.
Kvôli tomu, že nemajú peniaze a že sú
tam nejaké cykly toho financovania a štát ako
keby nemyslí na nich v tomto.
Stále sa rozpráva o presunie financí v smeru
k samozprávam, ale reálne to nevidíme.
Čo to znamená mať kvalitné IT v danom
(18:11):
meste?
Aké služby pre tých obyvateľov by to prinieslo?
Úplne všetky, ako keby sme tie dôležité, napríklad
nejaký krízový manažment, celé predstavite, keby nás napadne
nejaký náš sused, hej, stalo sa to.
Takisto by sa spústila nejaká civilná ochrana a
(18:32):
tak ďalej a predstavte si, že tam niečo
nezafunguje z tých systémov.
Čiže sú tam okrem tej bežnej agendy, ktorú
občania poznajú aj takéto veci, čo to mesto
musí splňať.
Luzkuntím prsta, čiže nie je to sranda.
A je to len otázka peniazy alebo je
to otázka aj ľudí, ktorí momentálne zastávajú verejné
funkcie?
(18:52):
Aká je tvoja skúsenosť?
Tak ja si myslím, že na tých samozprávach
vedia, čo potrebujú, vedia, čo chcú, majú prehlád,
čiže skôr je to problém niekde vyššie.
Niekde vyššie.
Vieš čo, toto častokrát spomínali aj tvoji kolegovia,
lebo vy ako Datalan samozrejme ste pripravení poskytovať
tie špičkové 100% služby, ale niekde vždy
to je niekde zabrzdené.
(19:14):
Nazvime to tak diplomaticky niekde v tej byrokracii.
Dobre, Páťo, poďme od tejto témy trošku také
filozofie Datalanu.
Už si to tak trošku otvoril, ale čo
by si chcel teda prinieť z firme?
Tak keďže mám skúsenosti z minulosti s budovaním
kľadových datacentier, tak som sa rozhodol jednou postať
(19:35):
v Datalane.
A to v podstate už beží tento projekt,
datacentrum sa buduje.
Je určené pre naše interné využitie a je
určené aj pre tieto samozprávy.
Čiže týmto sme sa tiež borili, že jedna
vec je ponúknuť tým opciám a mestám presun
(19:58):
do nejakých verejných klaudov, ale musí to byť
pre nej zaplatiteľné.
Vlastne tieto veľké klaudy ponúkajú špičkové služby, ale
často je to nedostupné pre takéhoto zákazníka.
Vlastne ten náš má byť aj cenovefektívny.
Rozumiem.
A poďme teraz trošku k tebe.
Celý deň žiješ dátami, manažovaním.
(20:18):
Ako oddychuješ?
Ako relaxuješ?
Ja mám taký špecifický typ oddychu.
Utečem nejaký do divočiny.
Ale čo?
To znamená, že zoberieš batoh, na chrbad ideš
a stanuješ, bivakuješ niekde v horách?
Chodím na morskom kajaku, čiže vyhľadnem si nejaké
(20:40):
neobyvané miesto a idem sa tam túlať na
mesiac zhruba.
Chodím každý rok.
Všetky dáta kolo teba vypneš, predpokladám.
Čiže mám len satelitný telefon, ale to číslo
nepozna niekto z firmy.
Tak to je super.
Predpokladám, že je služobný.
To je len pre núdzové účely.
(21:00):
A v zásade sa održem od tohto sveta
na chvíľku a je to taký jednak reset.
Vyčistíš hlavu.
A zároveň tam riešim problémy, ktoré sú niekedy
až o živote doslova a potom keď sa
človek vráti do bežného života, tak mu všetko
(21:20):
príde veľmi jednoduché, priamočiaré.
A že vlastne ľudia tu riešia väčšinu hlupostí,
ktoré by ani nemuseli.
Chodevaš sám alebo máš na toto špeciálnu partiu?
Doľa roky som chodeval sám, ale posledné roky
som tie destinácie už volil také, kde sám
by som nemohol ísť kvôli vlastnej bezpečnosti, takže
(21:41):
boli to väčšinou medzinárodné týmy, ktoré som nejako
dával dokopy.
Otázka na záver pre každého.
Máš nejaký vzor zo sveta technológie z tohokoľvek
storočia alebo vôbec nejaký, možno svoj duchovný, filozofický
vzor?
(22:02):
Uznávaš niekoho?
Ako nejakú osobu?
No, tak čo ja viem, je ich veľa.
Možno takých, čo sa nebojá robiť také väčšie
zmeny.
No tak z tých možno, čo ľudia poznajú.
Elon Musk napríklad.
Aj keď veľa vecí kontroverzných, tak naozaj tie
(22:22):
výsledky má za sebou.
Čo si myslíš, čo on má v sebe,
že ho v podstate každý druhý, tretí ajťak
uznáva?
Tak nebojí sa prichádzať s nápadmi, ktoré, ako
som povedal, vyzerajú kontroverzné a až neuskutočniteľne, ale
nejakým spôsobom má tú viziu a dokáže vlastne
ukecať investoru, aby mu na to tie peniaze
(22:43):
dali.
Jednak máme tu Tesla, nie je to nejaké
super auto, ale tú elektromobilitu naozaj rozšíril do
sveta.
A máme tu SpaceX napríklad, kde takisto je
proste vidieť, že naozaj dokáže existovať súkromná firma.
Teraz navyše Starlink tu máme.
(23:06):
Ja keď chodím po tých odvratených kutov zeme
alebo odlahlých, tak tamtie taniere Starlinkové sú.
Napríklad v každej indianskej osade, kde není nič,
tak majú Starlink.
A pripájajú sa do internetu, takže je to
super, že sa mu to podarilo takto.
Priateľi, a počúvali ste 19.
(23:27):
diel podcastu Ajťáci.
Rozprávali sme sa s Patrikom Skovajsom, vedúcim oddelenia
Data Center Operation.
Patrik, vďaka, že si prijal pozvanie.
Ďakujem aj ja za pozvanie.
No a verím, že sa uvidíme opäť niekedy
na budúce.
No a milí priatelia, majte ešte krásny deň
a od podcastu Ajťáci vás pozdravuje Maroš Košič.
Popular Podcasts
Crime Junkie
Does hearing about a true crime case always leave you scouring the internet for the truth behind the story? Dive into your next mystery with Crime Junkie. Every Monday, join your host Ashley Flowers as she unravels all the details of infamous and underreported true crime cases with her best friend Brit Prawat. From cold cases to missing persons and heroes in our community who seek justice, Crime Junkie is your destination for theories and stories you won’t hear anywhere else. Whether you're a seasoned true crime enthusiast or new to the genre, you'll find yourself on the edge of your seat awaiting a new episode every Monday. If you can never get enough true crime... Congratulations, you’ve found your people. Follow to join a community of Crime Junkies! Crime Junkie is presented by audiochuck Media Company.
24/7 News: The Latest
The latest news in 4 minutes updated every hour, every day.
Stuff You Should Know
If you've ever wanted to know about champagne, satanism, the Stonewall Uprising, chaos theory, LSD, El Nino, true crime and Rosa Parks, then look no further. Josh and Chuck have you covered.