Tristo rokov sme sa mýlili, ako sa hýbu spermie

Mysleli sme si, že to už vieme. Presnejšie, tristo rokov sme si mysleli že ľudským spermiám a ich pohybu celkom dobre rozumieme. Akurát že sme sa celý čas mýlili a dôvodom boli mikroskopy, ktoré sme používali.

Tie totiž stáročia celý pohyb pohlavných buniek skresľovali. Až teraz sme tak zistili, ako sa spermie hýbu... čo môže viesť k novým spôsobom liečby neplodnosti.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom lepšie pozrieme na človeka: zistíme, ako sa naozaj pohybujú spermie aj čo presne môže za nepríjemný zápach spotených ľudských tiel, ale dozvieme sa aj to, odkiaľ pochádzajú veľké kamene z kultového Stonehenge.

Krátke správy z vedy

Malé kôrovce dokážu rozdrobiť mikroplasty. Dosiaľ sa drobenie plastov pripisovalo najmä pomalým fyzikálnym procesom, ako sú slnečné žiarenie a činnosť vĺn, ktoré však trvajú aj desaťročia. Teraz ale vedci objavili rôznonôžky, ktoré plasty požierali a vznikali následne nanoplasty. Otázkou je, aké dôsledky budú mať nanoplasty na životné prostredie.

Paleontológovia teraz objavili veľmi staré dôkazy rakoviny. Našli ich totiž na kostiach dinosaurov. Deformovaná kosť nohy má 76 miliónov rokov a objavili ju u bylinožravého Centrosaura na území dnešnej Kanady.

Vedci zistili, ako sa chlamýdie množia v ľudských bunkách. V prípade ľudí totiž tieto baktérie dokážu prežiť len vtedy, ak vstúpia do našich buniek. Mikróby si následne v bunke vytvoria akúsi bublinku a množia sa v nej. Chlamýdie najskôr preprogramujú metabolizmus hosťovskej bunky, aby začali získavať viac glutamínu, ktorý chlamýdie potrebujú na tvorbu molekúl, z ktorých napokon vytvárajú nové bunkové steny potrebné na delenie.

Umelá inteligencia pomohla objaviť ďalšiu mladučkú galaxiu. Vedci skombinovali veľké množstvo dát z havajského teleskopu Subaru so strojovým učením sa a narazili na galaxiu s extrémne malým výskytom kyslíka. To naznačuje, že väčšina hviezd v galaxii sa zrodila len nedávno.